Výber
VÝBER
V posledných desaťročiach stúpol záujem o psy, ako spoločenské zvieratá. Je pozitívne, ak má človek záujem prijať toto zviera do svojho života ako rodinného člena a akceptovať ho, ako cítiaceho tvora. Pri zaobstaraní, resp. výbere psa však treba dbať na viaceré okolnosti a faktory, aby pes a ani majiteľ netrpeli.
Množstvo ľudí chce vlastniť psa za určitým účelom. Ľudia si cieľavedome hľadajú psa vyhovujúceho ich požiadavkám, či už veľkosťou, typom srsti, pracovnými schopnosťami... Má strážiť majetok, brániť majiteľov, sprevádzať ich životom, pomáhať s deťmi, v zlých psychických stavoch je tiež oporou nejedného človeka, vypátrať stratených, poranených ľudí. Našlo by sa mnoho ďalších dôvodov, prečo držať psa.
Pri predaji je vhodné spoznať očakávania kupujúceho, overiť si znalosti aj o etológii, o kŕmení, o zložení krmiva, o možnej povahe psíka. Snažiť sa vyvarovať nevhodného spojenia, ako napríklad zaneprázdnený majiteľ a aktívny, resp. hyperaktívny psík. Nevhodným výberom narastá šanca, že sa majiteľ takého psa pokúsi zbaviť.
Kto sa rozhodne, že sa chce stať majiteľom psa, musí starostlivo zvážiť svoje rozhodnutie, aby ho neskôr neoľutoval. Je nutné uvažovať o všetkých okolnostiach a na nič nezabudnúť. Medzi najdôležitejšie okolnosti, ktoré musí majiteľ psa zohľadniť predtým ako si psa zaobstará, patria: odhad nákladov na starostlivosť o psa, vhodné prostredie, výber vhodného plemena psa, výber pohlavia, vek psa.
Závažnou otázkou pre zaobstaranie si psa do domácnosti je rodinný rozpočet. Ako člen rodiny má pes právo na časť jej finančných zdrojov. Starostlivosť, opatrovanie a kŕmenie ďalšieho živého člena v domácnosti musí aj niečo stáť. Náklady na deň na väčšinu psov nie sú veľké, sú však dlhodobé (Edney - Mugford, 1999, s. 31). Pre ďalšie spolunažívanie človeka a psa je potrebné vyčleniť z rodinného rozpočtu určité finančné prostriedky, a preto je podstatné pred kúpou psa zvážiť, či má dostatočné množstvo financií pre plnohodnotné naplnenie jeho životných potrieb.
Veľmi dôležitá je otázka výberu samotného psa. Akej veľkosti dáva prednosť budúci majiteľ? To isté sa vzťahuje aj na stupeň aktivity psa. Dáte prednosť jemnému, trochu letargickému plemenu alebo veľmi energickému a búrlivému? Je veľa pomerne tichých, ale aj dosť temperamentných plemien. Druh srsti je taktiež veľmi dôležitým hľadiskom. Veľmi chlpaté psy môžu vyzerať príťažlivo, ak však ich majiteľ nie je pripravený vynaložiť kus námahy pri každodennom ošetrovaní psa, zviera nebude vyzerať len neupravene, ale bude pravdepodobne aj nešťastné (Edney - Mugford, 1999, s. 32).
Čistokrvný pes alebo kríženec? Aj jedno, aj druhé má svoje pre a proti. Pes musí jednoznačne očariť potenciálneho majiteľa a musia si "sadnúť".
Všetci, ktorí si chcú zadovážiť čistokrvného psa, mali by si preštudovať aj charakteristiku a štandard daného plemena, lebo nie je všetko o farbe, ušiach a chvoste.Čistokrvný chov psov je chov nielen pre typické exteriérové, teda výzorové, znaky plemena, ale jeho snahou je šľachtiť jednotlivé rasy aj s ich typickou povahou. Zodpovedným výberom sa do ďalšieho chovu vyberajú jedince tak, aby exteriérovo a povahovo zodpovedali oficiálnemu štandardu. Dôraz sa kladie na vyradenie chýb, ktoré sú v chove nežiadúce, ako napríklad chyby povahy (agresivita, plachosť,...), exteriéru (zalomené chvosty, netypické sfarbenie,...), zdravotné problémy (zlý vývoj kĺbov, hluchota,...) a iné. Čistokrvný pes, čiže pes s preukazom pôvodu sa teda narodil rodičom, ktorí splnili podmienky chovnosti stanovené príslušným chovateľským klubom. Má väčší predpoklad, že z neho vyrastie typický predstaviteľ svojho plemena nielen čo sa týka výzoru, ale aj v povahy. Preto jedine takéhoto psa môžeme nazývať psom čistokrvným [online, cit. 13.4.2019]. Pri výbere čistokrvného psa teda kupujúci bude poznať vopred nielen jeho vzhľad, veľkosť v dospelosti a nároky na výživu, ale čiastočne aj jeho povahu.
Aj kríženci potrebujú mať skutočný domov. Vzhľadom na ich pôvod je menšie riziko, že budú trpieť vrodenými chorobami, tak ako to býva u čistokrvných psov (Fogle, 1993, s. 30). Nie je však možné tak dobre predpovedať, ako sa bude vyvíjať kríženec, ak nepoznáme jeho pôvod. Dokonca ani vtedy, keď je známe aspoň jedno plemeno, z ktorého kríženec pochádza (Edney - Mugford, 1999, s. 32).Niektorí ľudia majú predsudky voči psom - krížencom, v zmysle, že sa nedajú tak vycvičiť a pod. Ide však o mýtus, o čom svedčí aj fakt, že v Českej republike pôsobia kríženci aj v mestskej polícii (kríženec boxera a rottweilera), v armáde (kríženec nemeckého a belgického ovčiaka) a ako záchranári (kríženec argentínskej dogy a rottweilera). Adopciu psa z útulku však treba dobre zvážiť. Psy sú často v zlom psychickom stave, s problémovým správaním. Najčastejšie ide o bojazlivosť, agresivitu súvisiacu so zdrojmi, neposlušnosť, nečistotnosť, separačná úzkosť, nadmerné štekanie. Samozrejme, nie všetky psy z útulkov majú problémy, často po príchode do nového domova sa bez problémov prispôsobia a stanú sa z nich skvelí spoločníci.
Pri výbere pohlavia sa budúci majiteľ musí rozhodnúť pre psa alebo sučku. Sučky majú obdobie honcovania dva razy do roka a treba urobiť opatrenia, aby nedošlo k nežiadúcemu páreniu. Majú sklon väčšmi milovať domov a je menej pravdepodobné, že sa zatúlajú. Psy sú väčší tuláci (Edney - Mugford, 1999, s. 34). Vek psa. Ak niekto potrebuje okamžité psie služby, kupuje si dospelého psa. Z toho plynú zrejmé výhody, keďže pominulo obdobie šteňaťa a puberty a povaha dospelého psa je už zrejmá. Niekedy je však dôležité zvážiť, prečo je pes na predaj, či netrpí nejakými zlozvykmi. Tento dôvod sa môže ukázať silným argumentom proti jeho kúpe (Edney - Mugford, 1999, s. 34).
Pri výbere šteňaťa kupujúci predpokladá, že so svojím psom prežije približne 14 rokov. Treba si vybrať psa, ktorý sa bude hodiť k životnému štýlu majiteľa nielen dnes, ale aj o desať rokov. Pokiaľ je to možné, majiteľ by sa mal pozrieť aj na šteňa pri matke, pretože jeho správanie v prirodzenom prostredí toho veľa povie o jeho povahe. Pozorovaním suky si môže urobiť predstavu o možnej povahe šteňaťa. Treba dávať pozor, ako sa jednotlivé šteňatá vo vrhu správajú. Dominantné šteňatá často vyrastú do dominantných jedincov a submisívne šteňatá môžu byť v dospelosti bojazlivé a neisté. Najlepšie šteňatá sú tie, ktorých povaha sa nachádza niekde medzi týmito extrémami. Seriózny chovateľ oboznámi kupujúceho so zdravotným stavom psa a poskytne zdravotné potvrdenie od veterinára, že pes je zdravý a očkovaný. Šteňatá by mali zostať pri sučke približne 8 týždňov (Fogle, 1993, s. 27). Slovenská legislatíva od
1. septembra 2018 nariaďuje predávať už len začipované šteňatá (https://www.mpsr.sk/index.php?navID=1&id=13332).